Učitelia na štátnych školách sa cítia byť obeťou. Pýtam sa obeťou koho? Obeťou štátu? Alebo nešťastného osudu? Alebo čoho? Školstva? Veď sú jeho strojcami. Autor spomínaného blogu na môj komentár reagoval slovami, že nemám poňatia, “čo všetko musí robiť napr. triedny učiteľ na bežnej škole”...
Doteraz som tomu štrajku veľmi nerozumel, ale už sa mi to začína odkrývať - učiteľom sa nepáči, aké majú platy a nepáči sa im to, čo “musia” vykonávať. Akosi im pritom uniklo, že oni sú tým systémom. Tak sa bránil Adolf Eichmann. Tým sa na súde obhajovali nacistickí pohlavári - oni museli. Za všetko môže len ten jeden jediný - stojaci na vrchole pyramídy... Podobne ako dnes - ministerstvo. To isté choré myslenie, ten istý - ako to vo svojej povojnovej analýze nazýva Erich Fromm - Strach zo slobody. To isté duševné zotročenie a odovzdanie svojej slobody. Výmenou za sladké odovzdanie zodpovednosti - kdesi tam hore - na vrchol pyramídy.
Som si vedomý skutočnosti, že osnovy sú napriek svojej odtrhnutosti od reality záväzné pre všetkých učiteľov v štátnych školách. Som si plne vedomý absurdnosti tohto centralizovaného byrokratického systému. Faktom však je, že jeho vykonávateľom sú práve učitelia. Prečo sa proti tomu nebúria?
Prečo sa nebúria proti nezmyselnostiam, ktoré od nich štátne orgány vyžadujú? Prečo sa nebúria voči žalostným výsledkom, ktoré tento systém vykazuje? To je ako by sa kat sťažoval, že “musí” niekoho zťať. Nie nemusí. Nikto nič nemusí - nikto tu nie je otrokom ani obeťou. Každý je slobodný, môže si slobodne vybrať a slobodne konať...
Ľudia pracujúci v štátnom školstve to študovali slobodne a potom sa tam slobodne zamestnali. Ak si dnes myslia, že urobili chybu, môžu slobodne odísť. Asi by to tak aj bolo lepšie - tak jedine by vznikol dopyt po učiteľoch a preto by prirodzene vzrástli ich platy. Bez štrajkov...
Tak by sa mohlo konečne rozpliesť to klbko a ukázať, ktorí sú to tí, ktorí si zaslúžia oveľa viac, ako im platíme, a ktorí sú to tí, ktorých dnes vysoko preplácame. Tiež by sa tak vytvoril priestor pre tých, ktorí toto povolanie nevykonávajú preto, že musia. Pre tých, ktorí sa nebudú falošne obetovávať a potom sa sťažovať, že sú obeťami.
Postavenie učiteľa sa nezlepší tým, že mu pridáme plat. Zmení sa jedine, ak učiteľ prestane byť obeťou a stane sa strojcom svojho šťastia. Vtedy jedine bude môcť byť príkladom pre svojich zverencov, vtedy jedine bude mať autoritu, vtedy jedine budú jeho zverenci podávať výsledky a vtedy jedine sa mu dostane uspokojivého finančného ohodnotenia.
viac na www.greatteachers.eu